Viete, čo je uhlíková stopa? Začnem jej definíciou, ak by ste nevedeli: Uhlíková stopa je podmnožina ekologickej stopy, teda je to súčasť vyjadrenia celkového dopadu ľudských aktivít na životné prostredie. Vo všeobecnosti sa pod uhlíkovou stopou rozumie objem emisií takých plynov, ktoré majú dopad na podnebie Zeme, pričom tieto emisie sú spôsobené človekom. Viac tu.
Všetko jedlo, každá naša aktivita, celý náš život zanecháva za sebou nejakú stopu. Ak zo svojho stravovania vyradíte živočíšne výrobky, ako mäso a mlieko, uhlíková stopa vášho stravovania sa môže znížiť až o 87%. Preto je vegánska strava ekologickejšou možnosťou, kedže výroba mäsa spotrebuje oveľa viac vody, pôdy, rastlinnej potravy pre zvieratá, chémie, liekov… Nabalí sa tam toho veľa ak si predstavíte celý proces chovu zvierat. Ich uhlíková stopa sa prenáša na nás, konzumentov.
Keď už je človek vegán, stojí pred ďalšími výzvami. Lokálne, sezónne, bio stravovanie… Ovocie a zelenina z cudziny majú tiež väčšiu uhlíkovú stopu ako naše lokálne či domáce plody. Ak ste vegán a darí sa vám jesť lokálne, dokážete znížiť uhlíkovú stopu vášho jedla ešte o kúsok, o asi 94%. Dĺžka transportu, pesticídy, balenie, priestor kde sa pestuje, spotrebovaná voda, vykurovanie… To všetko ovplyvňuje uhlíkovú stopu.
Obe tieto čísla sú slušné. Na Slovensku máme často obmedzený výber, ale minimálne od marca sa dá zohnať aj čerstvá lokálna zelenina. V lete nás doma zachraňuje domáca záhrada. Sama som veľmi zmenila od posledného leta stravu a exotické ovocie mávam výnimočne. Už ani banány nie sú u nás doma tak doma ;) Vo videu vám poviem viac:
O pestovaní rajčín v Almérií, Španielsku:
– zberajú sa nezrelé plody
– tie čaká dlhý transport (cca 4 dní na Slovensko, kde nás často čakajú plody bez chute a vône)
– chladenie, mrazenie či chemické ošetrenie pri transporte aby ho vydržali
– pri pestovaní sa používajú pesticídy, herbicídy, umelé hnojivá v množstvách ktoré vplývajú aj na zdravotný stav zamestnancov
– plasty z foliovníkov znešisťujú more a okolie, zanedbaná recyklácia
– veľké monokultúry jednej plodiny – zmena lokálnej klímy, vyčerpanie spodných vôd
– ekonomické problémy zamestnancov, ktorí často pracujú za menej ako polovicu minimálnej mzdy či nelegálne
Pestovanie rajčín na farmách Ovozela, Slovensko:
– farmy na rôznych miestach (Kameničany, Bruty, Nováky, Handlová, Veľké Zlievce)
– transport do obchodov do 12 hodín umožňuje zber v plnej zrelosti
– pestovanie rastlín v kokosovom substráte, ktorý je recyklovateľný
– namiesto pesticídov sa používa bio-ochrana (chrobáky, pavúky a larvy požierajú škodcov)
– využíva sa dažďová voda spolu so spodnou vodou pre vhodné PH. Voda sa recykluje
– kúrenie trvalo obnoviteľnými zdrojmi
– využíva sa slnečné lúče a difúzne sklá
Či je zmena v našej uhlíkovej stope pár percent alebo desiatky, podporovať lokálnych pestovateľov, zamestnanosť a kvalitné potraviny je veľký rozdiel oproti často katastrofálnym podmienkam pre zamestnancov v Španielsku, kde práca môže hraničiť z moderných otroctvom. Je na mieste sa zaujímať o to, v akých podmienkach pracujú ľudia rovnako ako o dopad našej stravy na prírodu. Zaujímajte sa odkiaľ pochádza vaše jedlo a určite si o téme prečítajte viac, ja som poskytla môj „výcuc“ a pohľad. Nechávam vám pod videom ďalšie články na čítanie, tak si na ne kliknite.
Príspevok Už nejem každý deň banány | Uhlíková stopa zobrazený najskôr Raw Mother&Daughter.